Pozvánka: Tajuplný svet faraónov – cyklus verejných prednášok z oblasti biblickej archeológie
25.2.2010
V sobotu 13. marca sa začne cyklus verejných prednášok na tému: "Tajuplný svet faraónov vo svetle Biblie – Potvrdzuje archeológia Bibliu?" Prednášky bude viest Marek Riečan, biblický pracovník Cirkvi adventistov siedmeho dňa z Banskej Bystrice, ktorý sa biblickou archeológiou zaoberá približne 12 rokov. Dva víkendy po sebe, v piatich prednáškach, sa autor bude snažiť poodkryť závoj starovekej histórie a konfrontovať archeologické objavy s detailmi biblických záznamov.
Košický džbánik sa konal už po druhý krát v Košickom zbore pod vedením Valiky Kočišovej. Program bol ako vždy pestrý a plný osláv nášho Boha. Naša téma bola Ježiš a hlbiny. Program sa delil na dve časti. V sobotu poobede a v nedeľu.
Všetkých záujemcov o zdravý životný štýl v praxi pozývame na pokračovanie vzdelávacích zdravotných prednášok, ktoré sú vždy spojené aj s ochutnávkou zdravých jedál a aktuálnymi receptami. Začíname 6. októbra 2009 o 17. hodine na Hlavnej ulici č.68, 1.posch, č. dv. 103.
Na pozvanie zboru Gerlachov odcestoval dňa 3. októbra 2009 košický spevokol do zboru Gerlachov, kde v poobedňajších hodinách zaznel hudobno-slovný program, tiež za účasti, zborov Poprad a Kežmarok. Na nasledujúci deň, v nedeľu sa uskutočnil spoločný výlet do hôr Vysokých Tatier.
Ako každoročne, aj tento rok prvú sobotu v októbri navštívil náš zbor Košice 1 brat Karol Badinský - predseda Slovenského združenia CASD.
Návšteva bola o to vzácnejšia, pretože ho sprevádzala takmer celá jeho rodina. V nedeľu, 4.10.2009 sa spolu s niekoľkými ďalšími športovcami z našich zborov zúčastnil behu na 42km na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach.
Východnú Vysokú vám asi predstavovať nemusím. Mnohí z vás ste ju sami zažili a ostatní ste o nej určite aspoň počuli. Je to mládežnícka akcia, víkend so zaujímavým programom strávený s kamarátmi a v krásnej prírode.
Nezabudnuteľné chvíle v priam nebeskej atmosfére sme prežili v piatok večer, keď niekoľko duší verejne vyjadrilo svoje rozhodnutie nasledovať Boha podľa biblickej pravdy a natrvalo zmeniť svoj životný smer. Svoje rozhodnutie potvrdili krstným sľubom a potom "pochovaním starého človeka" v priehrade Bukovec.
Túto sobotu navštívil zbor Košice 1 brat Jaroslav Palij z Ruskej Federácie. V súčasnej dobe pôsobí ako kazateľ jedného zo 16 zborov v Moskve. Povzbudil nás Božím slovom doobeda i poobede a v čase vyhradenom na otázky nás informoval o pomeroch, v akých žijú naší bratia a sestry v Rusku.
Dňa 27.6.2009 sa v zboroch KE 1 a KE 2 konala detská bohoslužba na tému „NOE A TY?“ Deti svojím milým programom, v ktorom sprítomňovali Boha žalmami, piesňami a scénkou, oživili tému - chodenie s Bohom a Jeho druhý príchod.
Touto cestou Vás chceme srdečne pozvať na spoločné bohoslužby. Máte možnosť navštíviť zhromaždenia v Košiciach na ulici Tajovského 8 a Hlavnej 68. Schádzame sa tiež v Poproči, Rankovciach a Čakanovciach.
Adventisti siedmeho dňa sú celosvetovou kresťanskou cirkvou, ktorá pôsobí v spoločnosti na základe Kristovho odkazu v oblasti duchovnej, sociálnej a zdravotnej.
Kto sú a čo prinášajú?
Adventisti siedmeho dňa sú známi svojou charitatívnou činnosťou, ktorú konajú prostredníctvom organizácie ADRA (Adventistická organizácia pre pomoc a rozvoj).
ADRA je registrovaná v 113 krajinách sveta, vrátane SR. Poskytuje a koordinuje pomoc obetiam prírodných, vojnových a iných katastrof bez ohľadu na rasovú, politickú alebo náboženskú príslušnosť. Podporuje tiež všeobecný rozvoj tam, kde si to situácia vyžaduje.
Cirkev adventistov pracuje vo väzniciach, kde pomáha jednotlivým ľuďom pri návrate do spoločnosti.
Adventisti sú autormi osvetových a vzdelávacích programov (napr. Umenie zvládnuť stres, Ako prestať fajčit, protidrogové semináre, semináre o rodine, o manželských vzťahoch, o zdravej výžive a iné), ktorými prispievajú ku skvalitneniu života svojich spoluobčanov.
Cirkev adventistov siedmeho dňa sa usiluje o náboženskú slobodu a priestor pre život a vyznania a iných veriacich a zmýšľajúcich ľudí. Nesúhlasí s praktikami tých spoločenstiev, ktoré človeka využívajú, respektíve ho zbavujú slobodného rozhodovania.
Adventisti zriaďujú a prevádzkujú školy (od základných až po univerzity), nemocnice, ambulancie, domovy dôchodcov, vydavateľstvá, rozhlasové stanice, výrobne zdravých potravín. Tým všetkým chcú zmierniť biedu ľudí a prispieť k zlepšeniu ich života.
Adventisti si tiež prajú, aby spoločnosť využila to pozitívne, čo kresťanstvo prináša. Preto sa snažia predstaviť kresťanstvo aj ľuďom bez akéhokoľvek vyznania.
Ako žijú?
Adventisti siedmeho dňa vyznávajú, že kresťanstvo musí zasiahnuť celého človeka, všetky oblasti jeho života. Preto kladú dôraz na životný štýl, ktorý predstavuje Biblia. Vážia si zdravie a chcú ho chrániť. Snažia sa žiť vyvážene, odmietajú to, čo človeku škodí, ako napr.alkohol, tabak, drogy, a podporujú zdravý spôsob života v jeho celistvosti. Keďže im záleží tiež na živote iných, zasadzujú sa za zdravé životné prostredie.
V dnešnej dobe, keď sú ohrozené základné hodnoty manželského života, zdôrazňujú prednosti manželstva a krásu pozitívnych medziľudksých vzťahov v rodine. Rozvod nepovažujú za riešenie manželských kríz. Základom prevnej rodiny je odpustenie, láska a vedomé budovanie dobrých vzťahov.
Členstvo v cirkvi nie je pre adventistov len formálnou záležitosťou. Každý člen je súčasťou spoločenstva zboru, v ktorom môže nájsť zázemie. Bohoslužby sú jednoduché, ich jadro tvorí štúdium Písma svätého a kázanie Božieho slova.
Cirkev adventistov siedmeho dňa sa usiliuje o dôslednú uplatňovanie odluky cirkvi od štátu. Hospodársky je nezávislá od štátnych dotácií. Náklady na jej fungovanie a uvedené aktivity pokrývajú dobrovoľné príspevky veriacich.
V čo veria?
Adventisti siedmeho dňa spolu so všetkými kresťanmi zakladajú svoju vieru na Ježišovi Kristovi. Veria, že Boh stvoril dokonalý svet a človeka so slobodnou vôľou. Človek sa však od Boha odvrátil. Boh ako milujúci otec sa rozhodol urobiť všetko preto, aby mu pomohol nájsť cestu späť.
Adventisti veria, že všetkých 66 kníh Biblie – Starej i Novej zmluvy – tvorí jeden celok. Biblia poskytuje všetky informácie o Božom pláne s týmto svetom. Obsahuje tiež mnoho rád pre šťastný život človeka a dobré medziľudské vzťahy. I keď ju písali ľudia, adventisti veria, že pisateľov inšpiroval Boh. Písmo Sväté je pre adventistov pravidlom viery i života.
Na základe mnohokrát opakovanej biblickej správy veria, že Ježiš Kristus sa osobne a viditeľne vráti na našu zem. Neurčovali a neurčujú dátum Kristovho príchodu, ale na základe biblických proroctiev očakávajú, že to bude skoro. Nezdôrazňujú koniec sveta, ale začiatok nového, lepšieho života. Očakávanie 2.Kristovho príchodu ich motivuje k aktivite. Nádej na blízky príchod Ježiša Krista je obsiahnutá v názve cirkvi („Adventus“ - lat.znamená „príchod“.)
Adventisti veria, že pri druhom príchode Krista budú všetci, ktorí mu uverili, vzkriesení k novému životu. Veriaci, ktorí sa návratu Ježiša Krista dožijú, budú premenení. Vychádzajú z biblickej správy, ktorá hovorí, že ľudia budú vzkriesení a budú trvalo žiť plným, aktívnym životom na novej zemi.
Na základe viery, že Boh má človeka rád a praje si, aby žil šťastne, sa snažia rešpektovať Božiu vôľu vyjadrenú najmä v Desatore prikázaní. Nerobia to preto, aby tým získali spasenie, ale ako výraz úcty a lásky k Bohu s vedomím, že „žiaden ľudský zákon nemôže viesť k takému mravnému zdokonaleniu ako zákon Boží“ (Petr Chelčický). Adventisti veria, že spasenie je jedine z Božej milosti. Prikázania ukazujú, čo je dobré a čo zlé, ale silu k zmene dáva len Boh v Ježišovi Kristovi prostredníctvom Ducha Svätého.
Adventisti veria, že Boh od samého začiatku ustanovil siedmy deň týždňa – sobotu – ako deň odpočinku. Svätením soboty uznávajú a slávia Boha ako Stvoriteľa. Nasledujú tak príklad Ježiša Krista a apoštolov. Tento bod biblického učenia je tiež vyjadrený v názve cirkvi (siedmeho dňa).
Veria, že biblický spôsob, ktorým človek vyjadruje odhodlanie žiť svoj život s Kristom, je krst. Predchádza mu zoznámenie s hlavnými zásadami Biblie a osobné, dobrovoľné rozhodnutie. To je dôvod, prečo adventisti krstia iba dospelých, a to biblickým spôsobom, ponorením.
Ako vznikli?
Adventisti zakladajú svoju vieru na kréde prvokresťanskej cirkvi a hlásia sa k reformačnému procesu, ktorý začal Ján Hus, Martin Luther, Ján Kalvín a ďalší. V započatom reformačnom procese v priebehu ďalších storočí pokračovali rôzne nové hnutia. Napr. pietizmus zdôrazňoval hlbokú vnútornú zbožnosť, metodizmus priniesol vedomie potreby študovať Bibliu, milleristické hnutie v Spojených štátoch pripojilo dôraz na štúdium biblických proroctiev a z nich vyplývajúcu aktuálnosť Kristovho druhého príchodu na našu zem.
Cirkev adventistov siedmeho dňa vyrástla z duchovných prúdov kresťanstva z konca 18. a zo začiatku 19.storočia. Po roku 1844 vznikali skupiny kresťanov, ktoré spájala živá viera v spoľahlivosť biblických výrokov o druhom advente Ježiša Krista, ako aj výhľad nádeje na skoré splnenie všetkých Božích prísľubov tým, čo „zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša.“(Zj 14,12). Takto výrazne adventne profilovaná skupinasa v roku 1863 stala organizovaným hnutím s názvom Adventisti siedmeho dňa s celosvetovým misijným poslaním. Priekopníci tejto mladej cirkvi prišli v rokoch 1894-1896 v rámci svojej európskej misie aj na územie Slovenska. Cirkev adventistov siedmeho dňa tu teda už vyše storočia žije a podľa svojich misijných možností účinne pôsobí v nádeji, že jej „námaha nie je márna v Pánovi“ (1 Kor 15,58). Cirkev adventistov je od roku 1949 registrovaná štátom a zaujíma nezastupiteľné miesto v rodine protestanských cirkví v našej vlasti.
Adventisti siedmeho dňa vo svete
Cirkev má v súčasnosti viac než 10 miliónov pokrstených členov, ktorí sa združujú v 43 270 organizovaných zboroch.
Počet krajín, v ktorých cirkev pôsobí: 207 Školy: 5329 Univerzity: 87 Nemocnice a sanatóriá: 161 Kliniky: 313 Domovy dôchodcov a sirotince: 118 Továrne na výrobu zdravých potravín: 28 Vydavateľstvá: 56 Rozhlasové stanice: 2283 Televízne programy (týždenne): 1681
Adventisti siedmeho dňa v Slovenskej republike
Cirkev má v súčasnosti 2146 pokrstených členov združených do 43 organizovaných zborov a má 21 duchovenských pracovníkov.
Teologický seminár (bakalárske štúdium, s prestávkami od r.1920) Stredisko korešpondenčných kurzov (od r.1994) Vydavateľstvo (s prestávkami od r.1920)
Adventisti siedmeho dňa prijímajú Písmo sväté za svoje jediné krédo a z neho odvodzujú základné vieroučné zásady. Uvedené výroky sú výrazom toho, ako cirkev chápe a vyjadruje učenie Písma svätého. K revízii týchto výrokov môže dôjsť pri zasadnutí Generálnej konferencie, ak je cirkev vedená Duchom Svätým k plnšiemu pochopeniu pravdy Písma, alebo ak nachádza výstižnejšie výrazové prostriedky na vyjadrenie učenia Božieho slova.
Učenie o Bohu
Písmo sväté, Stará a Nová zmluva, je inšpirované Božie slovo, ktoré z podnetu Ducha Svätého oznamovali a napísali bohom povolaní ľudia. Boh v tomto Slove zveril človekovi poznanie nutné na spasenie. Písmo sväté je neomylné zjavenie Božej vôle. Je meradlom povahy, skúšobným kameňom skúseností, spoľahlivým zjavením učenia a vierohodným záznamom o Božích skutkoch v dejinách.
Boh je jeden: Otec, Syn a Duch Svätý; jednota troch súvečných Osôb. Je nesmrteľný, všemohúci, vševediaci, vševládny a všadeprítomný. Je nekonečný, presahuje všetko ľudské chápanie, no predsa je známy prostredníctvom svojho sebazjavenia. Hoden je, aby ho celé stvorenstvo naveky vzývalo, velebilo a slúžilo mu.
Boh, večný Otec, je stvoriteľ, pôvodca, udržovateľ a vládca celého stvorenstva. Je spravodlivý a svätý, zľutovný a milostivý, dlhozhovievajúci, plný neochvejnej lásky a vernosti. Moc a vlastnosti prejavené v Synovi a v Duchu Svätom zjavujú aj Otca.
Boh, večný Syn, sa v Ježišovi Kristovi stal človekom. Prostredníctvom neho boli stvorené všetky veci, zjavila sa Božia povaha, uskutočnilo sa spasenie ľudstva a súdený je svet. Večne pravý Boh stal sa aj pravým človekom, Ježišom Kristom. Počatý z Ducha Svátého narodil sa z Márie, panny; žil a pokúšaný bol ako človek, ale dokonale spríkladnil Božiu spravodlivosť a lásku. Svojimi divmi prejavil Božiu moc a osvedčil, že je Bohom sľúbený Mesiáš. Dobrovoľne trpel a zomrel na kríži pre naše hriechy a namiesto nás. Vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, kde v našom záujme slúži v nebeskom svätostánku. Opäť príde v sláve, aby navždy vyslobodil svoj ľud a všetko obnovil.
Boh, večný Duch, spolu s Otcom a Synom pôsobil pri stvorení, vtelení a vykúpení. On inšpiroval pisateľov Písma Svätého. On napĺňal Kristov život mocou. On pozýva a presviedča ľudí. V tých, čo odpovedia, pôsobí obnovu a premenu na Boží obraz. Prišiel od Otca a Syna, aby bol stále s Božími deťmi. Cirkev obdarúva duchovnými darmi, zmocňuje ju vydávať svedecto o Kristovi a v súlade s Písmom ju uvádza do všetkej pravdy.
Učenie o človeku
Boh je stvoriteľom všetkého a v Písme podal hodnoverný záznam o svojej stvoriteľskej činnosti. Za šesť dní Hospodin stvoril "nebo a zem" i všetko pozemské tvorstvo a v siedmy deň onoho prvého týždňa odpočinul. Tak ustanovil sobotu ako trvalý pamätník svojho dokončeného stvoriteľského diela. Prví ľudia, muž a žena, boli stvorení na Boží obraz ako vrcholné dielo stvorenia; dostali vládu nad svetom a zodpovedne sa mali oň starať. Svet bol po dokonalom stvorení "veľmi dobrý" a zvestoval Božiu slávu.
Muž a žena boli stvorení na Boži obraz, vybavení individualitou a schopnosťou slobodne myslieť a konať. Aj keď boli stvorení ako slobodné bytosti, svojim životom, dychom a všetkým ostatným záviseli od Boha. Každý človek je nedeliteľnou jednotou telesných, duševných a duchovných prejavov. Naši prví rodičia svojou neposlušnosťou voči Bohu popreli svoju závislosť od neho a spreneverili sa svojmu vznešenému poslaniu žiť pod Božou vládou. Boží obraz v nich bol znetvorený a oni sa stali korisťou smrti. Ich potomkovia dedia túto padlú prirodzenosť s jej následkami, rodia sa so slabosťami a náklonnosťami k zlému. Boh však v Kristovi zmieril svet so sebou a svojím Duchom, obnovuje v kajúcnych smrteľníkoch obraz ich Tvorcu. Stvorení na Božiu slávu sú povolaní milovať Boha, milovať sa navzájom a starať sa o svoje životné prostredie.
Učenie o spasení
Celé ľudstvo je zatiahnuté do veľkého sporu medzi Kristom a satanom, týkajúceho sa Božej povahy, Božieho zákona a Božej zvrchovanej vlády vo vesmíre. Tento spor sa začal v nebi, keď sa stvorený cherub, obdarený možnosťou voľby, začal povyšovať. Stal sa satanom, Božím odporcom, a do odboja strhol časť anjelov. Satan uviedol ducha vzbury na tento svet, keď do hriechu zviedol Adama a Evu. Hriech znetvoril Boží obraz v ľuďoch, narušil poriadok v stvorenom svete a zapríčinil zničenie sveta potopou. Celé stvorenstvo pozoruje náš svet, ktorý sa stal javiskom vesmírneho sporu, na konci ktorého bude Boh lásky obhájený. Na pomoc v tomto spore posiela Kristus svojmu ľudu Ducha Svätého i verných anjelov, ktorí majú veriacich viesť, chrániť a zachovať na ceste spasenia.
V Kristovom živote dokonalej poslušnosti voči Božej vôli, v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Boh poskytol jediný zmierujúci prostriedok za ľudský hriech, aby tí, čo toto zmierenie vierou prijímajú, mohli mať večný život a aby celé stvorenstvo mohlo lepšie chápať nekonečnú a svätú lásku Stvoriteľa. Toto dokonalé zmierenie obhajuje spravodlivosť Božieho zákona i Božiu láskyplnú povahu, pretože odsudzuje náš hriech, ale nám aj odpúšťa. Kristova smrť je zástupná a očisťujúca, zmierujúca a premieňajúca. Kristovo zmŕtvychvstanie zvestuje Božie víťazstvo nad mocnosťami zla a tým, ktorí zmierenie prijímajú, zaručuje konečné víťazstvo nad hriechom a smrťou. Oznamuje vládu Ježiša Krista, pred ktorým sa skloní každé koleno v nebi i na zemi.
Z Božej nekonečnej lásky a milosrdenstva sa Kristus, ktorý nepoznal hriech, stal hriechom za nás, aby sme sa v ňom smeli stať spravodlivosťou Božou. Pod vplyvom Ducha Svätého si uvedomujeme svoju úbohosť, uznávame svoju hriešnosť, ľutujeme svoje prestúpenia a veríme v Ježiša ako Pána a Krista, ako zástupcu i vzor. Túto vieru, ktorá prijíma spasenie, nám sprostredkúva božšká moc Slova ako dar Božej milosti. Prostredníctvom Krista sme ospravedlnení, prijatí za Božích synov a Božie dcéry a vyslobodení sme z nadvlády hriechu. Mocou Ducha sme znovuzrodení a posvätení. Duch nám obnovuje myseľ a do srdca nám vpisuje Boží zákon lásky. Dostávame moc žiť svätým životom. Ak zostávame v ňom, stávame sa účastníkmi božskej prirodzenosti a máme istotu spasenia teraz i na súde.
Učenie o cirkvi
Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa. V nadväznosti na starozmluvný Boží ľud sme povolaní zo sveta, aby sme mali spoločnú bohoslužbu, vzájomné spoločenstvo, vzdelávali sa v Slove, slávili Večeru Pánovu, slúžili všetkým ľuďom a celému svetu zvestovali evanjelium. Autorita cirkvi pochádza od Krista, Slova vteleného. a z Písma svätého, Slova napísaného. Cirkev je Božia rodina; Boh prijal jej členov za svoje deti, ktoré žijú na základe novej zmluvy. Cirkev je Kristovo telo, spoločenstvo viery, ktorého Hlavou je sám Kristus. Cirkev je nevesta, za ktorú Kristus zomrel, aby ju mohol posvätiť a očistiť. Pri svojom víťaznom návrate bude mať cirkev slávnu, v ktorej budú verní všetkých vekov, v ktorých svojou krvou vykúpil; bude to cirkev bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, svätá a bez úhony.
Univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša. Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu. Toto zvestovanie symbolizujú traja anjeli zo 14.kapitoly Zjavenia. Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava. Každý veriaci je povolaný k osobnej účasti na tomto svetošírom svedectve.
Cirkev je jedno telo, má mnohé údy, ktoré Boh povoláva z každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu. V Kristovi sme novým stvorením, nesmú nás deliť odlišnosti rasové, kultúrne, vzdelanostné, národnostné, rozdiely medzi vysoko či nízko postavenými, bohatými a chudobnými, medzi mužom a ženou. Všetci sme si rovní v Kristovi, ktorá nás spojil jedným Duchom, aby sme žili v spoločenstve s ním i medzi sebou. Nestranne a bez výhrad si máme navzájom slúžiť. Zjavenie Ježiša Krista v Písme nám umožňuje mať podiel na tej istej viere a nádeji a s jednotným svedectvom prichádzať ku všetkým ľuďom. Táto jednota má svoj zdroj v jednote trojjediného Boha, ktorý nás prijal za svoje deti.
Krstom vyznávame, že sme uverili v smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, a svedčíme, že sme zomreli hriechu a chceme žiť novým životom. Tým uznávame Krista za Pána a Spasiteľa, stávame sa jeho ľudom a prijatí sme za členov jeho cirkvi. Krst je symbolom nášho spojenia s Kristom, odpustenia hriechov a prijatia Ducha Svätého. Je potvrdením viery v Ježiša Krista a znamením pokánia nad hriešnym životom. Deje sa ponorením do vody. Krst nasleduje po dôkladnom poučení z Písma a po prijatí biblického učenia.
Pri Večeri Pánovej máme účasť na symboloch Ježišovho tela a krvi, čím vyjadrujeme vieru v neho ako svojho Pána a Spasiteľa. V tomto spoločenstve sa Kristus stretáva so svojím ľudom a posilňuje ho. Svojou účasťou radostne zvestujeme význam Pánovej smrti, kým nepríde. Príprava na Večeru Pánovu zahŕňa skúmanie vlastného svedomia, pokánie a vyznanie hriechov. Kristus ustanovil službu umývania nôh, znamenajúcu obnovené očistenie i výraz ochoty v kresťanskej pokore slúžiť si navzájom a v láske si zjednotiť srdcia. Večera Pánova je prístupná všetkým veriacim kresťanom.
Boh v každej dobe udeľuje všetkým príslušníkom svojej cirkvi duchovné dary, ktoré má každý člen v službe lásky používať na spoločné dobro cirkvi i ostatných ľudí. Pôsobením Ducha Svätého, ktorý každého člena obdarúva podľa svojej vôle, sa tieto dary prejavujú vo všetkých schopnostiach a službách, ktoré cirkev potrebuje na splnenie Bohom jej určených povinností. Podľa Písma medzi dary Ducha patrí dar viery, uzdravovania, proroctva, zvestovania, vyučovania, spravovania, zmierovania, spoluúčasti, sebaobetavej služby a ochotnej lásky pomáhať ľuďom a povzbudzovať ich. Niektorých členov cirkvi Boh povolal a Duchom pripravil, aby spĺňali pastoračnú, evanjelizačnú, apoštolskú a učiteľskú úlohu, potrebnú na prípravu členov pre službu, na vzdelávanie cirkvi k duchovnej zrelosti a na podporu jednoty viery a poznania Boha. Ak členovia používajú tieto duchovné dary ako verní správcovia rôznej Božej milosti, cirkev je chránená pred ničivým vplyvom falošného učenia, rastie Božím rastom a upevňuje sa vo viere a láske.
Jedným z darov Ducha Svätého je proroctvo. Tento dar je príznačný pre cirkev ostatkov a prejavil sa v diele E.G.Whiteovej. Spisy tejto Pánovej služobnice sú stálym a významným svedectvom pravdy. Cirkvi sú pomocou, usmernením, poučením i napomenutím. Jasne tiež potvrdzujú, že Písmo sväté je meradlom, podľa ktorého treba posudzovať každé učenie i každú skúsenosť.
Učenie o zásadách kresťanského života
Dôležité zásady Božieho zákona sú zvýraznené v Desatore a spríkladnené v Kristovom živote. Vyjadrujú Božiu lásku, vôľu, zámery týkajúce sa ľudského správania i vzťahov, a sú záväzné pre všetkých ľudí v každom veku. Tieto príkazy sú základom Božej zmluvy s Božím ľudom a meradlom pri Božom súde. Pôsobením Ducha Svätého odhaľujú hriech a prebúdzajú vedomie potreby Spasiteľa. Spasenie je jedine z milosti, nie zo skutkov, ale jeho ovocím je poslušnosť podľa prikázaní. Táto poslušnosť rozvíja kresťanský charakter a prináša vnútrné uspokojenie. Je prejavom našej lásky k Bohu a nášho záujmu o spolublížnych. Poslušnosť viery dokazuje Kristovu moc premieňať život, čím sa umocňuje kresťanské svedectvo.
Dobrotivý Stvoriteľ po šiestich dňoch stvorenia v siedmy deň odpočinul a sobotu ustanovil pre všetkých ľudí ako pamiatku stvorenia. Štvrté prikázanie Božieho nezmeniteľného zákona vyžaduje zachovávanie tohto siedmeho dňa ako dňa odpočinku, bohoslužby i služby v súlade s učením a konaním Ježiša Krista, Pána soboty. Sobota je dňom radostného spoločenstva s Bohom i medzi veriacimi navzájom. Je symbolom nášho vykúpenia v Kristovi, znamením nášho posvätenia, znakom našej oddanosti Bohu a určitou predzvesťou našej večnej budúcnosti v Božom kráľovstve. Sobota je trvalým znamením večnej zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Radostné zachovávanie tohto posvätného času od večera do večera (od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu) je oslavou Boha a jeho stvoriteľských i vykupiteľských činov.
Sme Božími správcami. Boh nám zveril čas i príležitosti, schopnosti i majetok, dary zeme a prírodné zdroje. Jemu sme zodpovední za ich správne používanie. Božie vlastníctvo uznávame vernou službou Bohu i blížnym, ako aj odovzdávaním desiatkov a dobrovoľných darov na účely spojené so zvestovaním evanjelia i na podporu a rozmach cirkvi. Kresťanské správcovstvo je prednosť, ktorú dostávame od Boha, aby sme rástli v láske a víťazili nad sebectvom a lakomstvom. Kresťan sa raduje, že z jeho verného správcovstva majú úžitok aj iní ľudia.
Sme povolaní byť zbožnými ľuďmi, ktorí zmýšľajú, cítia a správajú sa podľa biblických zásad. Aby v nás Duch Svätý mohol stvárňovať povahu nášho Pána, zapájame sa len do toho, čo podporuje kresťanskú čistotu, zdravie a radosť. To znamená, že aj naša rekreácia a činnosť vo voľnom čase sa riadia vznešenými kritériami kresťanského vkusu a krásy. Pri všetkom rešpektovaní kultúrnych odlišností dbáme o to, aby náš odev bol jednoduchý, skromný, čistý, ako sa sluší na ľudí, ktorých pravá krása nespočíva vo vonkajších ozdobách, ale v nehynúcej ozdobe šľachetného a tichého ducha. To tiež znamená, že sa o svoje telo máme uvážlivo starať ako o chrám Ducha Svätého. Okrem primeraného pohybu a odpočinku máme telu dať tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať. Namiesto toho sa máme zapojiť do všetkého, čo našu myseľ i telo podriadi Kristovi a čo je v záujme nášho zdravia, radosti a blaha.
Manželstvo ustanovil Boh v raji a Ježiš ho potvrdil ako celoživotné spojenie muža a ženy v spoločenstve lásky. Manželský sľub dáva kresťan Bohu a svojmu životnému partnerovi. Rozhodovať by sa preň mali len tí, čo rovnako veria. Vzájomná láska, česť, úcta a zodpovednosť sú spojivom tohto zväzku, ktorý má odzrkadľovať lásku, svätosť, dôvernosť a trvácnosť vzťahu medzi Kristom a jeho cirkvou. O rozvode Ježiš učil, že ten, kto sa rozvádza (s výnimkou partnerovho cudzoložstva) a uzatvára nový manželský zväzok, dopúšťa sa cudzoložstva. Aj keď niektoré rodinné zväzky nie sú ideálne, manželia, ktorí sa vzájomne odovzdávajú v Kristovi, môžu pod vplyvom Ducha Svätého a cirkvi dosiahnuť jednotu lásky. Boh žehná rodinu a chce, aby si jej členovia vzájomne pomáhali k úplnej zrelosti. Rodičia majú vychovávať svoje deti, aby milovali a poslúchali Boha. Svojím príkladom a slovami ich majú učiť, že Kristus je láskavý, vždy vľúdny a starostlivý vychovávateľ, ktorý chce, aby boli údmi jedného tela, členmi Božej rodiny. Stále pevnejšia rodinná súdržnosť je jedným z cieľov evanjelijného posolstva pre poslednú dobu.
V nebi je svätyňa, pravý svätostánok, ktorého staviteľom je Pán, nie človek. Kristus tam v našom záujme koná službu, ktorá veriacim sprístupňuje požehnania jeho zmierujúcej obete, prinesenej raz navždy na kríži. Kristus bol uvedený do úradu ako náš slávny Veľkňaz a svoju prostrednícku službu začal po svojom nanebovstúpení. Roku 1844, na konci prorockého obdobia 2003 dní (rokov), prešiel do druhej, záverečnej fázy svojej zmierujúcej služby. Je to dielo vyšetrujúceho súdu, ktorý je súčasťou záverečného odstránenia všetkých hriechov. Predobrazom toho bolo očisťovanie starodávneho židovského svätostánku v Deň zmierenia. V predobraznej službe bola svätyňa očistená krvou zvieracích obetí, ale nebeské veci sa očisťujú dokonalou obeťou Ježišovej krvi. Vyšetrujúci súd vyjavuje nebeským bytostiam, kto z mŕtvych zosnul v Kristovi, a teda v ňom je uznaný mať podiel na prvom vzkriesení. Tento súd tiež ozrejmuje, kto spomedzi živých zostáva v Kristovi, zachováva Božie prikázania a vieru v Ježiša, a v ňom je teda pripravený na vstup do jeho večného kráľovstva. Tento súd obhajuje Božiu spravodlivosť zachraňujúcu tých, čo veria v Ježiša. Vyhlasuje, že ľudia, ktorí zostali Bohu verní, dostanú kráľovstvo. Zavŕšenie tejto Kristovej služby bude pre ľudí pred druhým adventom znamenať zakončenie času milosti.
Kristov druhý príchod je blahoslavenou nádejou cirkvi, slávnym vyvrcholením evanjelia. Spasiteľov príchod bude doslovný, osobný, viditeľný a celosvetový. Spravodlivý mŕtvi budú pri Kristovom návrate vzkriesení a spolu so spravodlivými živými budú oslávení a vzatí do neba. Ľudia nespravodliví zomrú. Naplnenie väčšiny proroctiev i stav sveta naznačujú, že Kristov príchod je blízko. Keďže čas tejto udalosti zjavený nebol, Písmo nás nabáda, aby sme boli pripravený v každom čase.
Následok hriechu je smrť. Boh však, ktorý jediný je nesmrteľný, dá večný život svojim vykúpeným. Až do Kristovho príchodu je smrť pre všetkých ľudí stavom bez akéhokoľvek vedomia. Keď sa zjaví Kristus, ktorý je našim životom, vzkriesení spravodliví budú oslávení a uchvátení v ústrety svojmu Pánovi. Druhé vzkriesenie, vzkriesenie nespravodlivých bude o tisíc rokov neskôr.
Milénium znamená tisícročnú vládu Ježiša Krista s jeho svätými v nebi medzi prvým a druhým vzkriesením. V tomto čase budú súdení bezbožní mŕtvi. Zem bude úplne pustá, bez živých pozemšťanov, ale obývať ju bude satan a jeho anjeli. Na konci tohto obdobia zostúpi z neba na zem Kristus so svojimi svätými i so svätým mestom. Vtedy budú vzkriesení nespravodliví mŕtvi, ktorí so satanom a s jeho anjelmi obkľúčia Božie mesto. Oheň od Boha ich však spáli a očistí zem. Takto bude vesmír naveky zbavený hriechu a hriešnikov.
Na novej zemi, kde prebýva spravodlivosť, Boh pripraví vykúpeným trvalý domov a dokonalé prostredie pre večný život, lásku, radosť i vzdelávanie v jeho prítomnosti. Boh sám tu bude bývať so svojím ľudom a nebude už utrpenia ani smrti. Veľký spor sa skončí a hriech prestane. Všetko živé i neživé bude zvestovať, že Boh je láska a že bude vládnuť naveky. Amen
Vierouka adventistov siedmeho dňa má svoje základy v učení Millerovho hnutia zo 40-tych rokov 19. storočia. Hoci názov "adventisti siedmeho dňa" si zvolili už v roku 1860, denominácia nemala oficiálnu organizáciu až do 21. mája 1863, kedy hnutie zahŕňalo približne 125 zborov a 3500 členov.
Na začiatku bolo dielo obmedzené na Severnú Ameriku, až pokiaľ v roku 1874 prvý misionár cirkvi J. N. Andrews bol poslaný do Švajčiarska. Do Afriky sa adventná zvesť dostala v roku 1879, keď Dr. H. P. Ribton, po krátkej zastávke v Taliansku, sa prepravil do Egypta a založil školu.
Začiatok Cirkvi adventistov na Slovensku siaha do minulého storočia príchodom viacerých evanjelistov z Nemecka a Rakúska. V roku 1903 boli v Bratislave pokrstení prví deviati členovia a založili skupinu. V roku 1911 vznikol z tejto skupiny zbor s 18 členmi. Druhý zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa vznikol v Košiciach v roku 1912.
Prví adventisti sa prisťahovali do Košíc v roku 1908 zo Zdravotnej misijnej školy v Nemecku, boli to zdravotné sestry: Žofia Botyánska, Ambrózyová, Bérová, Dörnerová, Schotnerová, Anna Hottusová, Babeta Hottusová, Hermína Hottusová, Meiterová, Purlamová, Lasizová, Bresimová.
Zdravotné sestry prišli pod vedením Dr. F. J. Heunergadta. Pracovali ako súkromné sestry v zdravotnom dome na Alžbetinej ulici. Svojím žiarivým, láskyplným a milým správaním si získali srdcia ľudí. Navštevovali aj iné mestá a dediny, kde vznikali malé skupinky so živým záujmom o Božie Slovo.
V roku 1909, keď sa mnohé dvere otvorili adventnému posolstvu, bol do Košíc pridelený prvý stály kazateľ brat Führle. Kázal po nemecky s prekladom do maďarčiny. Mával prednášky v dome ošetrovateliek. Neskôr sa mu podarilo získať priestrannejšiu miestnosť Na hlavnej ulici č. 91. Na dom umiestnili od ulice tabuľu s nápisom: Biblické prednášky každú nedeľu, stredu a piatok o 19. hodine. Každý je srdečne vítaný. Do misijnej činnosti sa zapojil aj brat Dr. F. J. Huenergartd. V dňoch 18-25.1.1911 mal verejné prednášky vo veľkej sále Župného domu. Dňa 26.11.1911 na miesto brata Führlého nastúpil brat Frigyes Kessel, ktorý sa zároveň stal predsedom práve zriadeného severomaďarského misijného poľa. Bol veľmi svedomitý a húževnatý. K prednáškam pripravoval plagáty. Založil spevokol, jeho manželka vyučovala deti. Venovali sa mládeži, viedli ich k štúdiu Písma a vyučovali tiež hudbu. V letnom období roku 1913 brat konal verejné prednášky vo veľkom stane, ktorý bol postavený k tomuto účelu v mestskom parku.
Verejné prednášky v mestskom parku v roku 1913
Počas 1. svetovej vojny museli Brat Kessel i Betten narukovať. Zbor zostal bez kazateľa až do apríla roku 1915. Miestnosť na zhromažďovanie bola odobratá úradmi. Medzitým zbor dostal správu, že brat kazateľ Bettel padol v boji. V tomto období bol brat Štefan Kelemen vysvätený za kazateľa.
Košice na začiatku 20. storočia
Po vojne bol do Košíc ako kazateľ druhýkrát pridelený brat Kessel. Zbor sa zhromažďoval v jeho byte na vodnej ulici č. 2. Brat Kessel i s rodinou prinášal pre dielo veľké obete. Mnohým členom zo širokého okolia poskytoval nocľah a sám so svojou sedemčlennou rodinou spával na rozkladacích stoličkách. V rokoch 1923-25 brata Kessela vystriedal brat Bischoff, ktorý tiež zároveň zastával funkciu predsedu Slovenského misijného poľa.
Frigyes Kessel kazateľ 1909-1914, 1917-1923
Štefan Kelemen kazateľ 1914-1917, prvý vysvätený kazateľ na Slovensku, pôvodom z Košíc
Henry Bischoff kazateľ 1923-1926
Štefan Macko biblický pracovník, neskôr kazateľ 1925-1927
V tom čase sa zbor schádzal v Mestskej hudobnej škole na Kováčskej ulici. V tej dobe takisto veľmi ožila kolportáž. V roku 1925 zbor získal vlastnú modlitebňu. Nachádzala sa na Orlej ulici č. 20. Dňa 8.11.1938 maďarská armáda obsadila Košice i celé južné Slovensko. Počas vojny zbor patril k maďarskej únii. Na jar keď Hitlerovské hordy obsadili Maďarsko, činnosť cirkvi bola zakázaná. Po 6-7 mesiacoch bola činnosť opäť povolená, ale do zboru mohli chodiť len ľudia nad 18 rokov.
Od 9.5.1945 bol košický zbor opäť pripojený k Cirkvi adventistov siedmeho dňa s ústredím v Prahe. V roku 1950, aj napriek tomu, že vládol komunistický režim, Slovenský rozhlas odvysielal vystúpenie zborového spevokolu. V dobe od 1.10.1952 do 26.12.1956 bola činnosť našej cirkvi zastavená a modlitebňa prepadla do vlastníctva štátu. V týchto ťažkých časoch sme sa stretávali v rodinách. Po obnovení činnosti nám už modlitebňa nebola vrátená. Od decembra roku 1958 sa zbor schádzal v prenajatej modlitebni Bratskej jednoty baptistov na Jesenského ulici č.29. Do roku 1968 bola misijná činnosť zboru značne obmedzená, no aj napriek tomu sa každý rok konali krsty. Toto obdobie bolo tiež charakteristické častými výletmi do prírody. Roku 1989 sa vo svetovej politike odohrali veľké zmeny. Socialistické štáty rad za radom prežili revolúciu. Totalitný režim sa skončil.
Po nežnej revolúcii sa posolstvo dostáva do sveta oveľa rýchlejšie než predtým. V Košiciach prebieha veľká evanjelizácia v Bielom dome za účasti približne tisícky návštevníkov. Slovenské združenie pozvalo ako prednášajúceho br. Tonyho Mavrakosa z USA.
Po ukončení prednášok v Košiciach vzniká druhý zbor. Počet zakladajúcich členov je 108. Miesto zhromažďovania je v blízkosti Bieleho domu, v zasadačke miestneho úradu Košice-Západ. V roku 1993 sa začala prestavba nadobudnutých priestorov na Tajovského ulici v Košiciach. Rodinný dom manželov Pappových bol prebudovaný na novú modlitebňu. Práce boli ukončené v roku 1994. Modlitebňa bola vysvätená a odovzdaná do užívania. Po 40 rokoch sa zbor CASD v Košiciach znovu stretáva vo vlastnej modlitebni. Zbor Košice 2 sa naďalej zhromažďuje v prenajatých priestoroch na Hlavnej ulici.
Pozvánka: Tajuplný svet faraónov – cyklus verejných prednášok z oblasti biblickej archeológie 
Košický džbánik sa konal už po druhý krát v Košickom zbore pod vedením Valiky Kočišovej. Program bol ako vždy pestrý a plný osláv nášho Boha. Naša téma bola Ježiš a hlbiny. Program sa delil na dve časti. V sobotu poobede a v nedeľu.
Pozvánka: Zdravý životný štýl v praxi. 
Printer friendly version
PDF version
Tell-a-Friend version
