Rozhovor s Erikom Kormosom
V sobotu, dňa 21.11.2015 bol našim hosťom kazateľ Evanjelia, br. Kormos Erik, so svojimi dvoma synmi.
Náš milý zahraničný hosť nám poslúžil kázaním z Božieho slova počas sobotného dňa a pri tejto príležitosti sme si dovolili osloviť ho krátkym interview, aby sme ho bližšie spoznali.
Otázka:
Brat Kormos, v r. 1992 si sa stretol s adventistami, v období nasledujúcich troch, rokoch keď si navštevoval toto zhromaždenie, si sa rozhodol pokrstiť, našiel si v radoch cirkvi aj svoju terajšiu manželku, popri tom si sa začal venovať aj teologickému štúdiu a neskôr si nastúpil aj na kazateľskú dráhu a prednášaš aj na univerzite. Ako to všetko vnímala tvoja najbližšia rodina a ako to prijala?
Odpoveď:
So svojou rodinou momentálne nemám žiadny kontakt. Moji rodičia už nežijú. Otca som stratil ako 12 ročný a moja mamička zomrela, keď som mal 20 rokov. S bratom, ktorý je o osem rokov starší, nie som v spojení. V období po mamkinej smrti som v podstate zostal sám. V „porevolučnom” čase slobody, bolo pre misijnú činnosť v Maďarsku, veľmi priaznivé obdobie a pre mňa osobne to bol veľmi šťastný úsek mojho života. V tom čase, som totiž hľadal nielen seba seba samého, ale aj osobu blízku pre spoločný život. Oboje som paradoxne našiel na jednom mieste. ☺ Žiaľ môj starší brat a ostatok rodiny, nezdieľali moje nadšenie pre spoznávanie Božieho slova a preto sa naše cesty (dúfam dočasne) rozišli. V súčasnosti sú naše kontakty prerušené…
Otázka:
Kto najviac smeroval a podporoval tvoje rozhodnutie pre štúdium ako aj kazateľskú prácu a v neposlednom rade aj pedagogcké smerovanie?
Odpoveď:
Môžem s istotou povedať že to boli dvaja ľudia, Szigeti Jenő a Tokics Imre. Osobnostne, ako aj profesne, mali a majú títo dvaja ľudia na moje životné nasmerovanie veľký vplyv a do dnešného času s nimi udržujem vrelý priateľský ako aj pracovný vzťah. Pracujeme na spoločnom diele, kde sa usilujeme vydať zo seba to najlepšie, čím nás Pán obdaroval…
Otázka:
Ako sa dívaš na terajšiu situáciu vo svete, keď sa zväčšuje pocit strachu medzi ľuďmi, narastá bieda, nedôvera v systém, hromadia sa vojnové konflikty a zvyšuje sa intenzita terorizmu? Ako to vnímaš ako kazateľ a učiteľ?
Odpoveď:
Ľuďom netreba ani tak sprostredkovať modely, ale skôr životný program, nasmerovanie. Nasmerovanie na Boha… Keď sa ma pýtajú, čo znamená byť adventistom, mám tendenciu hovoriť o čistom a nečistom, o sobote, o našich dogmatických článkoch…Ľudia taktiež kladú otázku, či mám z toho všetkého čo robím aj dobrý pocit a či som presvedčený o tom že je to dobré. Keď im poviem, že nie som si istý, či je to dobré, naznačujem že hlavnou úlohou je Boha (bezmyšlienkovito) nasledovať. Vtedy sa väčšinou odvrátia a idú preč. Ľudia potrebujú mať v tomto chaotickom svete istotu, istotu že ešte dobro jestvuje. Že to, čo robíme, je dobré… Boh je dobrý a preto aj Božie posolstvo je dobré a aj život tých, ktorý Boha nasledujú bude dobrý. To je podstata veci. Vzťahom k otázke ktorá bola položená, to taktiež znamená, že ten kto chytí zbraň nie je dobrý Boh, ale je to človek. Človek ktorý dobrotu Božiu odmietol, nepochopil a neprijal do svoho života. Boh dal človekovi slobodnú vôľu a rešpektuje jeho rozhodnutia. Ináč povedané Boh priamo nezasahuje, nemieša sa do toho, keď človek chce tráviť svoj čas namiesto zhromaždenia v krčme, so zbraňou v zákope, či mimo hranice zákona.
Otázka:
Otvorili sa po revolúcii hranice, vznikol schengenský priestor, ale napriek tomu ostávajú adventisti každý na „svojom zborovom piesočku”. Realita je taká, že sme vzdialení 50 km od seba, ale nevieme o sebe a vôbec sa nepoznáme. Čím to je, že pretrváva tento stav aj 25 rokov po páde totalitného režimu?
Odpoveď:
To je ťažká otázka. Možno to súvisí aj s problémom ako je nacionalizmus. Každý štát formuje svojich obyvateľov a aj ich identitu a povedomie. Toto nasiaklo podvedome aj do adventizmu. Taktiež sme príliš nasmerovaní na to, že stále očakávame návštevy spoza oceánu a z Anglicka. Sme presvedčení o tom, že to je to správne a dobré, lebo len odtiaľ môže prísť niečo kvalitné. Aj v prípade kazateľov a evanjelizačných spíkrov platí, že ak to nie je Made in USA, tak je to menej zaujímavé a obsahovo menej kvalitné. Napriek tomu, že to vôbec nie je pravda, lebo máme porovnateľnú kvalitu aj u nás, hľadáme radšej zvučné mená zo zahraničia.
Kto je Kormos Erik
Kormos Erik, vyrastal v blízkosti mesta Eger, v obci Balaton. S adventistami sa prvýkrát stretol v roku 1992 a o tri roky neskôr sa rozhodol pripojiť k cirkvi. V tomto období začal svoje teologické štúdie na ATF (Adventist. teolog. vysoká škola – Budapešť). V roku 1998 nastúpil do Božieho diela ako kazateľ (Békéscsaba, Szabolcs…). Kormos Erik je ženatý a je otcom troch detí: Erik, Tamás a Anika.
Popri kazateľskej službe pokračoval vo svojich štúdiách na Newbold College. V rokoch 2001-2005 sa intenzívne venoval evanjelizačnej prednáškovej činnosti so zameraním na oblasť archeológie. Medzi rokmi 2006-2009 získal akademický titul (MA) na Reformovanej teologickej akadémii v Sárospataku, v oblasti protestantskej teológie.
Od roku 2010 je brat Kormos Erik doktorandom na reformovanej Univerzite Károli Gáspára, kde zároveň vyučuje na katedre Nového zákona. V rámci doktorandského štúdia absolvoval odbornú stáž v Cambridge (Cambridge Scholars Network a Tyndale House). V súčasnosti prednáša na teologických akadémiach a je hosťom v rôznych médiách. Je autorom niekoľkých kníh a od roku 2014 je docentom na ATF.
Od roku 2007 je kazateľom v zboroch Sátoraljaújhely, Gönc a Szerencs.
