Ján Šolc – Výzva
Súčasná situácia si od nás vyžaduje prinášať aj určité obete. Mnohí sa búria a odvolávajú sa na svoje práva. Je správne mať ako kresťan tento postoj? Aké obete museli priniesť ľudia, ktorých príbehy zaznamenáva Biblia. Skúsme uvažovať, aká je ta naša obeť v porovnaní s obeťou, ktorú priniesol Boh. Nebolo mu to nariadene, urobil to dobrovoľne z lásky k hriešnym ľudom.
Ján Šolc
Vyrastal som pod Tatrami, kde sa chodilo k moru na Podbanské k rieke Belá (tam bol piesok a vlny). Vychovávali ma rodičia, ktorí mi vštepovali bezpodmienečnú lásku. Vďaka nim som mal blízko k prírode, stromom, horám, riekam. Už ako malého ma otec brával na tábory a tak moje srdce ani nerozmýšľalo, že by som nemal pracovať s deťmi a mladými ľuďmi. Môj otec však videl príklad v „ujovi Rudovi“ z našej dediny, ktorý do prírody, na chaty, či guláše a pod. viedol celú partiu detí a mládeže, vrátane mojej mamy a neskôr i otca. A tak len pokračujem v ich diele… Som vďačný za detstvo a túžim vrátiť čo som dostal – zážitky a príležitosti spoznať toho, kto to všetko pre nás vytvoril. Túžim sprevádzať tých, ktorí sa ešte nechajú a pokojne natiahnu ruku bez toho, aby sa hanbili. Máme spolu s manželkou Jankou 3 vlastné deti, preto túžime vytvárať a podporovať komunity, ktorým ich deti nie sú ľahostajné a majú blízko k prírode. Služba deťom je jedna z najlepších možností, ktorú momentálne máme k zdravému rozvíjaniu úcty k Stvoriteľovi, prírode, k druhým a aj k sebe samému.
Motto:
“Len to skús!”