Sobota venovaná ženám

„Na vrchol a ešte vyššie…“

Už tradične patrí v košických zboroch jedna sobota v marci ženám. Ani tento rok tomu nebolo inak.

Hmmm, sobota len pre ženy? Jasné, niekto si povie, že sme sa rozhodli presadiť, vyhodili všetkých mužov za dvere a klebetili pri dobrom jedle, koláčoch a čaji… to je jeden pohľad… Keď si však zachováme nadhľad a otvorené mysle, môžeme vidieť oveľa ďalej a uzrieť oveľa viac. Ja napríklad vnímam hŕstku úprimných ženských sŕdc, ktoré bažia po prijatí, láske a priateľstve a túžia sa nielen zdieľať v komornej atmosfére prijatia, ale hlavne oslavovať a vyvyšovať nášho nebeského Otca za všetko, čo z Jeho nesmiernej milosti mohli do svojich životov dostať.

Témou tejto ženskej soboty bolo „Na vrchol a ešte vyššie“, hlavným mottom bol Žalm 121/1-3. Okrem toho, že sme sa pomyselne nechali unášať na rôzne biblické vrchy, uchvátili nás aj hudobné čísla a prednesy sestier až na Boží vrchol. Verím, že každá z prítomných si uvedomila, že často do nášho života prichádzajú problémy, pády, ťažkosti a súženia, ktoré sa nám môžu zdať nezdolateľné ako Annapurna (8.091 m n. m.). Je však na mojom rozhodnutí, aby v mojom vnútri nezvíťazila „Anna Spurná“ a aby som smelo dokázala dôverovať Bohu. Dôverovať, že s Ním dokážem zdolať každý vrchol, že On ma vynesie až do výšin a že jediné, čo ja musím spraviť, je pustiť ho do svojho života, vzdať sa svojich plánov a odovzdať mu ten balvan. Áno, ten balvan, ktorý ma tak ťaží, že nedokážem zodvihnúť hlavu, udržať si nadhľad a vidieť ten nádherný cieľ, ktorý má pre mňa, svoju milovanú dcéru, pripravený. A áno, o tom balvane sme nielen rozprávali, ale mali sme možnosť to aj demonštrovať symbolickým odovzdaním toho svojho do „Božieho batôžka“.

Verím, že to, čo sme spolu zažili, v nás zostane a že sme aj mnohé z Vás inšpirovali  k účasti na ďalšej našej pobožnosti. A tak, vďačná Bohu za túto úžasnú sobotu, všetky úprimné a autentické príspevky a hlavne za každú jednu výnimočnú a srdečnú sestru, zostávam so smelou túžbou v srdci – a to, aby každá z nás nestrácala nadhľad a dokázala sa Bohu odovzdať slovami piesne: „Ak je môj svet príliš malý, unášaj ma ponad skaly…“

Lýdia Kulcsárová