… ste listom Kristovým

Dobré ráno vám všetkým…
„ …vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým.“ 2 Kor 3,3a.

Nechcem nikomu pokaziť radosť, ale toto napísal ap. Pavol Korintským veriacim. Môžeme o tom čítať v jeho druhom liste. ( 2Kor 3,3a) V predošlom verši sa dočítame že ten list nie je skrytý. „Znajú ho a čítajú všetci ľudia“ 2Kor.3.2b.

Inými slovami : „ste ako otvorené listy“ hovorí Pavol, každý sa môže na vás kresťanov dívať a pozorovať ako žijete. Spôsob vášho života sa takto stáva buď hlasným doporučením Krista, alebo, ak by váš život nezodpovedal tomu čo vyznávate, bol by to list varovný.

Z tohoto vyhlásenia je zrejmé že záleží na tom aký je spôsob života následovníka Krista ako aj jeho rodiny. Ľudia nás kresťanov majú, dobre prečítaných. „Je predsa vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým….“ 2Kor. 3,3;

Kazatelia, starší zboru, diakoni, vedúci mládeže, administrátori, členovia cirkvi. My všetci musíme počítať stým, že mnohí z tých ktorí v Krista neveria, si dobre všímajú ako žijeme v svojich rodinách. Sledujú ako si počíname v zamestnaní, pozorujú nás, aký máme vzťah k ľuďom, k majetku a k peniazom… Všímajú si ako sa chováme, keď nás navštívi nemoc, možno aj to ako trávime svoje večery, kto sú naši priatelia. Skrátka majú nás dobre prečítaných.

Je pozoruhodné, že Pán Ježiš nezanechal podľa všetkého ani jediný napísaný riadok. Boli to evanjelisti a apoštolovia, ktorí o ňom písali. No žiadna časť Biblie nepochádza priamo z jeho pera.

Ale Pán Ježiš predsa len písal a píše. Píše a publikuje doposiaľ a to po celom svete. Všetci veriaci všetkých čias ktorý žijú křesťanským životom sú Kristovými listami. Živými listami ktoré môžu všetci čítať a poznávať. Každý kto sa obráti ku Kristovi sa stáva ďalším doporučujúcim listom. Listom ktorý sa obracajúcia na adresu ostatných ľudí s pozvaním: „Poďte aj vy ku Kristovi a staňte sa jeho učeníkmi

Pýtali sa jedného veriaceho muža, kresťana v Anglicku že ktorý z rôznych prekladov Nového zákona do angličtiny má najradšej. Odpovedal bez váhania: “Ten, ktorým prekladala moja matka Nový zákon do každodenního života“.

Bez takéhoto evanjelia sa žiadny kazateľ, žiadny kresťan nezaobíde. Príklad kresťanského života ktorí môžu druhí následovať, je zrejme najpresvedčivejším dôkazom moci Kristovho evanjelia. Ináč povedané: „Kážeme predovšetkým životom. A niekedy aj slovami…“.

Pavol sa vo svojin listoch niekoľkokrát obracia s výzvou: “Buďte mojimi následovníkmi“ 1Kor 4,16; 1Kor 11,1; Fil 3,17.

Veriacim do Filíp napísal: „čo ste sa aj naučili a čo ste prijali a počuli a videli na mne, to robte, a Bôh pokoja bude s vami.“ Fil4,9;

Majú pozorovať jeho život a majú robiť všetko tak, ako to robí on… ( …nepozeraj na ľudí, ale na Krista. Poznáte to. Neviem pri akých rôzných príležitostiach používame tento výrok. V otázke spásy má svoje opodstatnenie, ale ži by nás zbavoval zodpovednosti za spôsob nášho života…

Novoobrátení kresťaniav Pavlovej dobe mali napodobňovať život tých ktorí sa stali kresťanmi o niečo skôr. Prečo? V ich živote a jednaní mali sprostredkovaného Krista.

My by sme dnes asi nemali príliš odvahu povedať to tak, ako to povedal Pavol. Možno by sme dali novoobrátenému človekovi Bibliu a doporučili mu aby ju čítal a bol poslušný Božiemu slovu ktoré k nemu bude prehovárať.
Možno by sme k tomu ešte pridali radu, aby pravidelne navštevoval zhromaždenie a tam sa postupne dozvie ako má žiť. ( možno v niektorých prípadoch skôr nie..)

Vieme že cirkev prvého storočia nemala ešte Nový zákon ani žiadnu inú kresťanskú literatúru. Novozákonné spisy v tej dobe ešte len začali postupne vznikať. Jediným evanjeliom a jediným listom, ktoré mohli všetci ľudia čítať bol kresťanský život tých, ktorí uverili.

Z tohoto dôvodu nemali apoštolovia lepšiu a inú možnosť než povedať: „Dívajte sa na nás, ako my veríme a žijeme a robte to tak, ako to robíme my. To nebola len detská nevyspelosť prvokresťanskej kresťanskej cirkvi ako sa to na prvý pohľad zdá, ale naopak bola vtom zvláštna sila a vierohodnosť tých ktorí takto začínali.

Prvotná kresťanská dogmatika (vierouka) a etika (mravouka) nebola šírená len kázaním a vyučovaním, ale predovšetkým bola názorne predvádzaná novým životom tých, ktorí prijali Krista.

Takže prvé kresťanské dokumenty boli napísané tak povediac životom ľudí. Neboli to pergamenové zvitky a rukopisy, ale každodenné počiny vtedajších Kristových následovníkov, ich detí ich rodín. Možno k tejto základnej „ metóde“ misie a evanjelizácie by sme sa mali znova a znova vracať, a dávať na ňu dôraz.

Pri štúdiu cirkevných dejín je pozoruhodné ako práve v prvých storočiach kresťanskej cirkvi pribúdal veľký počet veriacich. Toto tajomstvo rastu možno z časti pochopíme keď sa započúvame do svedectva jedného z apoštolských otcov 2 storočia, Justína Martíra.

Píše toto: „Kamkoľvek sa obrátite , či prídete do prístavu či cestujete loďou, či prechádzate veľkými mestami alebo navštívite obchodné domy, či vstúpite do palácov, do škôl alebo na tržnici, všade sa strtávate s nvým druhom ľudí. Sú to ľudia čistého života, čestných úmyslov, ľudia ktorí hovoria pravdu a ktorí sú poctiví v jednaní a majú láskavé srdce. Tí budú ochotní vždy vám pomôcť a ujať sa vás v nebezpečenstve a v núdzi. Postarajú sa o vás keď onemocníte, pomôžu vám, keď budete čokoľvek potrebovať. A to preto, že týto ľudia nosia vo svojom srdci hlboký pokoj, ktorý z nich prúdi, z viery v živého Boha a jeho syna Ježiša krista.

Takýchto ľudí – kresťanov bolo možné vtedy nájsť všade a nebolo možné si ich nevšimnúť.

Neboli to tajní učeníci Krista, ich život bol zjavní a viditeľní. Dôkazom toho bolo ich prenasledovanie.

Ich život však bol misijným momentom, ktorý hýbal ľuďmi do tej miery že sa do ich radov hlásili
ďalší a ďalší. Kristus mal v týchto ľuďoch svoje doporučujúce listy. Listy ktoré mohli čítať všetci ľudia.

Mám pokušenie povedať že tento spôsob ako pomôcť ďalším ľuďom k viere je i dnes cestou najlepšiou a najúčinnejšou. Bez neho je každý kresťan, kazateľ bezmocný a dovolím si povedať neužitočný.

Možno práve tu je tajomstvo rastu cirkvi o ktorom dokážeme diskutovať celú večnosť.

Aj v súčasnej dobe sa potvrdzuje , že náš kresťanský život má väčší vplyv ako naše slová, resp. naše slová strácajú účinok, ak ich životom nepotvrdzujeme. (rečou ekonóma, náš život je pridanou hodnotou slova)

Dnešnej dobe je na tom cirkev podobne ako bola cirkev prvej generácie medzi pohanmi. Ani dnes nestačí ak dáme niekomu do ruky Nový zákon s doporučením aby si ho čítal a s myšlienku že sme urobili všetko čo sme mohli urobiť. Ľudia ktorí neboli vychovávaní v prostredí cirkvi nebudú zvesti evanjelia rozumieť.

V tejto súvislosti je dôležité pochopiť, že najľachšie nadviazať kontakt s ľuďmi ktorí stoja mimo cirkev a ako s nimi komunikovať, aby nám rozumeli a aby nás pochopili je otvorenosť a priateľstvo. List sa však posiela medzi ľudí von. „… čítajú všetci ľudia“ píše Pavol. Musí sa dostať k adresátom.

Do našich modlitební sa dá pozvať len pomerne málo ľudí. Väčšina našich spoluobčanov nečíta Bibliu ani inú náboženskú literatúru , a niektorý už vôbec nič, okrem bulváru. (o tom som sa presvedčil z niekoľkoročnej praxe kolportéra). Mnoho z našich bližných nevie nič o spasení. Spoločnosť je v každodennom živote odcudzená skutočnému kresťanstvu a Kristovi a poväčšine sa uspokojí s jej folklórnou podobou. (viď. vianoce)

Naše rozprávanie o Pánu Bohu ľuďia obecne vnímajú ako dobový prežitok, alebo fanatizmus. Slovám naších kázní veľmi nerozumejú. Naše svedectvo neberú vážne.

Prečo to všetko spomínam?

Preto že to má to súvis s tým, čo píše ap. Pavol Korinťanom. Nad čím sa trápil, pre čo horelo jeho srdce, čo sa snažil tlmočiť Korinťanom a všetkým kresťanským zborom. Aby objav svoho života, životnú výhru nenechali len pre seba.

Vy ste listom Kristovým“. A list je predsa na to aby sa poslal. A posiela sa na to aby ho čítali „… čítajú ho všetci ľudia“ 2Kor.3.2b. píše Pavol.

Možno z toho nemáme príliš dobrý pocit. Byť ako otvorené listy…? Čo by asi ľudia z nášho života vyčítali pod takým drobnohľadom? Chápem, na niektoré kapitoly svojho života nikto nie je hrdý. Jednoducho niekedy sa nemáme čím chváliť…

Vzhľadom ku Korinťanom, si tejto skutočnosti bol vedomý aj ap. Pavol. Kult osobnosti, smilstvo ktoré ani medzi pohanmi nevidieť, súdne spory, zneužívanie slobody v Kristovi , modloslužba, pohrdanie autoritami, zneužívanie duchovných darov…
Pavol má celkom slušnú kartotéku Korintských hriechov, no v úvode svojho listu ich nazve cirkvou Božou, posvätenými v Kristovi a povolanými svätými.

Niet pochybností že nielen Pavol ale celé okolie poznalo ich minulosť a možno aj ich ďalšie zlyhania a potknutia…Kto však chcel, mohol uvidieť aj niečo iné, nové, čo tu dovtedy nebolo!

To o čom svedčí Ap. Pavol. Že zlodeji, dráči, nadávači a opilci, smilníci a modlári sa umyli a sú posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista. 1 Kor 6 9-11,

Pavol si je vedomý že korinťania, sú ako krehké hlinené nádoby a dovoľte mi povedať to platí aj o nás. (1Kor 4,7) No v tých hlinených nádobách je podľa neho uložený poklad .

Ináč povedané, napriek našej nedostatočnosti, sa Boh rozhodol použiť nás k tomu aby sme zvestovali večný život a vykúpenie. Napriek našim nedokonalostiam, nedostatkom a zlyhaniam. Poklad je uložený v hlinenej nádobe.

Ľudia potrebujú vydieť našu krehkosť. Naše zlyhania a omyly, neveru a stratenosť, strach a pýchu, sebeckosť a malomyseľnosť, prchkosť či tvrdohlavosť. Môžu však spoznať poklad, ktorý je uložený do tejto hlinenej nádoby. Ježiša krista, ktorý ťa umyl, posvätil a ospravedlnil.

Ako v jeho moci a vierou začínáš znovu keď si zlyhal a mýlil, ako si bol stratený a
v Kristovi sa našiel, ako si bol sebecký a teraz sa vieš aj podeliť. Ako si v ňom našiel pomoc keď si malomyselný, ako tíši tvoju prchkosť a zjemňuje tvrdosť tvoho srdca. Ľudia potrebujú Krista. Boh im posiela list.. Teba a mňa. nedostatočných chybujúcih a hriešných. Nemusíme sa báť, Slovo Božie nás uisťuje že tento dopis bude čitateľný a prijateľný pre hynúcích ľudí.

Keď som prijímal Krista do svojho života, ľudia ktorý mi o ňom hovorili ma pustily až tak povediac do kuchyne, videl som mnohé ich nedostatky a boje, ale vôbec mi to nevadilo, naopak, bolo to nesmierne príťažlivé lebo som tam videl Krista s ktorým vo svojm živote počítali…)

Pavol poznamenáva: “ste listom Kristovým, … napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha“ (v.3)

Podoba života ktorá je dostatočná k doručeniu „pokladu“ hynúcim, nie je výsledok krčovitého ľudského úsilia. Nie je napísaným černidlom, našou dokázanosťou, ale Duchom živého Boha.

Naši susedia, kolegovia v práci, spolužiaci , známi, obrovský dav ľudí ktorých poznáme len okrajovo alebo vôbec nie… Tí všetci by mohli a mali z nášho života toľko vecí prečítať! Sme ich dlžníkmi.

Slová nestačia aby sme nimi popísali čo všetko sme od Pána dostali, výšku a hlbku kresťanskej skúsenosti? Ako by sme chceli vysvetliť to všetko čo sme od krista dostali do daru, vieru, nádej, lásku, ochotu k odpusteniu, vnútornú odvahu a pokoj tvárou tvár bolesti a utrpeniu a hoci aj k smrti, keby sme mali k dispozícii len slová?

Tvoj život, ktorý bude otvoreným listom, aby si ho mohli ľudia kedykoľvek prečítať, bude ďaleko pôsobivejším svedectvom, než samotná náboženská kniha, alebo traktát, ktorý by si rozdal v uliciach svojho mesta.

Veľké bohatstvo kresťanovho života je treba názorne demonštrovať tím že ho pred očami druhých žijeme. V tom zmysle je každý Kristov pravý vyznávač a každý jeho služobník „Listom Kristovým“.

Zdieľať

Oliver Popovič, je kazateľom Cirkvi Adventistov siedmeho dňa. Je absolventom Teologického seminára CASD (TS – Sázava, ČR) a Teologickej akadémie v Budapešti (BTA)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *